Slovenský pospolitý ľud vždy miloval zvyky. Zvykoslovie jednotlivých regiónov sa síce mierne líši, no jedno majú spoločné: typické predvianočné tradície, ktoré sa začínali už na Ondreja a končili na sviatok Troch kráľov. Slúžili ľuďom nielen na ochranu pred zlom a chorobami, ale predstavovali aj obľúbenú kratochvíľu počas dlhých zimných večerov.
Sviatok sv. Ondreja – 29.novembra
Ondrej bol jedným z Ježišových učeníkov, dnes sa o ňom hovorí ako o patrónovi rybárov. V minulosti patril deň Sv. Ondreja k významným vešteckým dňom kedy sa cez kľúčovú dierku lialo do vedra so studenou vodou olovo. Podľa toho, ako vyzeralo po stuhnutí, sa slobodným dievkam veštilo povolanie ich budúceho manžela. V predvečer tohto sviatku tiež dievky chodili triasť ploty a popritom odriekali: “Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať s kým ja budem pred oltárom stáť.” Potom išli domov, pod vankúš si dali akékoľvek mužské nohavice (otcove, bratove) a ľahli si spať. Za toho mládenca, o ktorom sa im tej noci sníval sen, sa mali v budúcnosti vydať :-)
Barbora – 4. decembra
Na sviatok sv. Barbory dievča odrezalo z jablone vetvičky a vložilo ich do krčahu. Potom odbehlo k potoku, nabralo do úst vodu a zalialo ňou vetvičky. Tak to robilo každý deň až do Štedrého dňa. Ak jej na Štedrý deň vetvičky rozkvitli, bolo to znamenie, že sa do roka vydá. Upozornenie: tento zvyk hodno prevádzkovať len ak bývate pri krištáľovo čistej horskej bystrine.
Svätý Mikuláš – 6. decembra
Mikuláš bol biskup, neskôr arcibiskup, pochádzajúci z Grécka. Bol známy pre svoju dobrotu, láskavosť a šľachetné činy. Medzi najznámejšie z nich patrí záchrana troch dcér. V meste, v ktorom žil, žila aj jedna rodina a tá mala tri dcéry. Ich otec rozhajdákal všetok majetok vrátane ich vena. Bez vena sa nemohli vydať a hrozilo im, že si budú musieť zarábať na živobytie najstarším remeslom. Ich biedu si všimol biskup Mikuláš a rozhodol sa im pomôcť. Vložil do mešca peniaze a ten položil na okno ich domu. To isté urobil aj ďalšiu noc. Otcovi dcér to nedalo pokoj a tretiu noc si na neznámeho dobrodinca počkal. Poďakoval sa mu a dcéry jednu po druhej postupne vydal. Dnes sa tohto sviatku nemôžu dočkať najmä deti. V predvečer Mikuláša si vyčistia čižmičky a vložia si ich do okna. Poslušným deťom do nich v noci Mikuláš prinesie ovocie, oriešky a sladkosti, neposlušným uhlie a zemiaky.
Sviatok sv. Lucie – 13. decembra
Svätá Lucia bola panna a mučenica. Narodila sa v 3.storočí v talianskom meste Syrakúzy. Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale všetok majetok vrátane svojho vena rozdala chudobným. Úrady ju prenasledovali ako kresťanku za čo ju aj umučili. Podľa legendy to bola krásavica s očarujúcimi očami do ktorej sa bezhlavo zamiloval pohanský mládenec. Aby si ho nemusela vziať za manžela, údajne si oči vylúpila za čo ju Panna Mária obdarovala novými, ešte krajšími očami. Našťastie ide len o legendu.
Tento sviatok sa vo veľkom slávi najmä vo Švédsku a Nórsku a v určitých oblastiach Fínska, kde mladé dievčatá oblečené v bielom rúchu nesú svetlo na hlave v podobe rozsvieteného venca (dnes už s elektrickými žiarovkami) a zapálenú sviečku v ruke starým ľuďom do domovov dôchodcov a spievajú im pritom piesne. Táto tradícia predstavuje Luciu ako nositeľku svetla práve v období krátkych dní a dlhých tmavých nocí. Chlapci sú rovnako oblečení do bieleho rúcha, na hlave majú papierové čiapky v tvare kužeľa a v ruke nesú rozsvietenú hviezdu. V tento deň sa v Škandinávii podávajú šafránové koláčiky.
U nás na Slovensku kedysi chodievali dievky oblečené v bielej plachte so zamúčenou tvárou a husacím brkom v ruke vymetať z domov zlých duchov. Medzi obľúbené zvyky v tento deň patrí písanie Luciových lístočkov. Dievča si pripraví 11 lístočkov s menami chlapcov zo svojho okolia a jeden lístoček nechá prázdny. Od Lucie do Vianoc každý večer jeden bez toho, aby sa doňho pozrela, vyberie a spáli. Na tom lístočku, ktorý jej zostane a otvorí ho na Štedrý večer nájde napísané meno svojho vyvoleného za ktorého sa vydá. Ak jej zostane prázdny lístok, znamená to že sa v nadchádzajúcom roku ešte nevydá alebo zostane starou dievkou.
Medzi mužské zvyky patrilo zasa každodenné vyrezávanie Luciového stolčeka. Muž musel od Lucie do Vianoc bez pomoci jediného klinca vystružlikať drevený stolček. Na Štedrý večer si ho vzal do kostola na polnočnú svätú omšu a keď si naň sadol, pomocou čarov videl ktoré prítomné ženy sú v skutočnosti bosorky :-)
Štedrý deň – 24.decembra (Vigília, Vilija, Kračún)
Zvykoslovie na Slovensku vždy vrcholilo Štedrým večerom, kedy po celý deň všetci ľudia držali prísny pôst od jedla. Aby deti pôst vydržali, rodičia im nahovorili, že večer za odmenu (od hladu) uvidia zlaté prasiatko. Tradičná štedrá večera sa nepodávala skôr ako na oblohu vyšla prvá hviezda. Večera sa vždy začínala oblátkami s medom. V niektorých regiónoch aj s cesnakom a orechami. Gazdiná každému medom urobila na čelo krížik a posvätila svojich spolustolovníkov rozmarínovou vetvičkou namočenou v svätenej vode. Večera pokračuje štedrovečernou kapustnicou a vysmážanou rybou podávanou so zemiakovým šalátom. Tradičného kapra dnes už nahrádzajú iné druhy rýb. Ako dezert sa podávajú bobaľky niekde tiež nazývané pupáčky. Je to žemľové pečivo namočené v mlieku, posypané makom a cukrom. Na záver sa rozkrajuje jabĺčko. Ak z neho vznikne pravidelná hviezdička bez rozkrojeného jadierka, všetci v rodine budú aj počas budúceho roka zdraví. Medzi ďalšie zvyky patrí nevstávať od stola, obmotať stôl reťazami aby rodina držala pokope, ukryť pod obrus šupinu z kapra pre hojnosť a rozmnoženie peňazí v dome a podobne.
Keď rodina dovečerala, gazda sa odobral do stajne a maštale obriadiť dobytok ktorý tiež dostal kúsok oblátky. Gazdiná zatiaľ poslala dievku pozametať smeti spod stola a na lopatke ich mala odniesť na krížne cesty. Z ktorej strany zaštekal prvý pes, na tú svetovú stranu sa vydá. Na záver išla ešte rodina spolu k potoku kde po vode púšťali sviečky v škrupinke z orechov. Koho sviečka vydržala svietiť a nepotopila sa, ten bude aj budúci rok zdravý.
Dnes Vianoce slávime úplne ináč ako tomu bolo v minulosti. Počas celého decembra pečieme medovníky, linecké koláčiky, medvedie tľapky a vanilkové rožteky. Nakupujeme a balíme darčeky pre svojich najbližších, upratujeme a zdobíme byt, chodíme na Vianočné trhy na námestia. Krátko pred Štedrým dňom nám do obývačky pribudne vysvietený Vianočný stromček a pod ním sa po Štedrej večeri zjavia balíčky s prekvapením pre malých i veľkých. Niektorí ľudia chodia na polnočnú svätú omšu, iní sa do kostola vyberú až na 1. sviatok vianočný a ďalší pozerajú rozprávky v televízii. Vianoce dnes majú úplne inú podobu ako tomu bolo za čias našich prastarých mám, no ich čaro a duch Vianoc zostáva s nami po celé generácie.
Obrázky zdroj: pexels.com
The post Od Ondreja do Vianoc appeared first on AlinkaBook.