Rusko
Veľká noc je po Vianociach pre pravoslávnych druhým najväčším sviatkom. V Rusku je tradičným zvykom farbiť kraslice varením vo vode s cibuľovými šupkami. So zafarbenými a vychladnutými vajíčkami zvyknú Rusi hrať hru, pri ktorej sa snažia protivníkovi rozbiť vajíčko bez toho, aby praskli to svoje. Ten, kto vyhrá, si môže niečo želať. V Rusku sa počas sviatkov podávajú iba studené jedlá.
Afrika
V Afrických kresťanských komunitách je Veľká noc veľmi dôležitým sviatkom. Chrámami sa nesú kresťanské hymny doprevádzané hrou na bubny. Po omši Afričania vonku pred chrámom tancujú tradičné tance. Veriaci sa potom vracajú do svojich domovov, aby pokračovali v oslave hodovaním. Veľká noc má v Afrike nielen duchovný, ale aj spoločenský charakter. Je to sviatok, počas ktorého sa stretávajú rodiny v hojnom počte.
Austrália
Austrália je multikulturálna krajina, takže sa Veľká noc na tomto kontinente oslavuje rôznymi spôsobmi. Pre väčšinu ľudí je hlavným sviatkom Veľkonočná nedeľa. Práve v tento deň sa veriaci zúčastňujú bohoslužieb. Na Veľkonočnú nedeľu sa na raňajky konzumujú hot cross buns. Sú to malé žemle so sušeným ovocím a s krížom navrchu. Deti si vymieňajú čokoládové vajíčka. V mnohých sa ukrýva malá hračka. Niektorí Austrálčania organizujú poľovačku na veľkonočné vajíčka (Easter egg hunt). Vtedy poschovávajú vo svojich domoch a záhradách čokoládové vajíčka, ktoré ostatní hľadajú. Vyhráva ten, kto nájde najväčší počet vajíčok. Po „poľovačke“ sa podáva obed, ktorý pozostáva z pečenej jahňaciny, hovädziny alebo kurčaťa podávaného s pečenou zeleninou, napr. zemiakmi, tekvicou či mrkvou.
Belgicko
Veľkonočná tradícia v Belgicku káže, aby sa obyvatelia mesta Tournai na Veľkonočný pondelok vybrali pešo na horu Sait-Aubert. Na vrchol hory vedú tri trasy, 6, 12 a 20-kilometrová. Táto tradícia má korene v 14.storočí a nesie názov Výstup o palici.
Dánsko
Dánsko je špecificke najmä zasielaním prekáračkových lístočkov, ktoré si najmä deti posielajú už dva týždne pred Veľkou nocou. Tieto lístočky pisateľ nepodpíše svojim menom, ale iba bodkami, ktorých počet je však zhodný s počtom písmen v jeho mene. Do obálok sa spolu s lístočkom vkladajú snežienky – kvietky – poslovia jari.
Fínsko
Fínsko patrí medzi krajiny, ktoré Veľkou nocou oslavujú príchod jari. Tradičným jedlom je tu fínska misa mämmi. Je to ovsená kaša z vody a žitného sladu v súčasnosti servírovaná so sladkým krémom a cukrom. V minulosti to však bolo pôstne jedlo podávané studené s chlebom.
Súčasťou tradícií vo Fínsku sú príbehy o čarodejniciach, ktoré lietajú v škandinávskych krajinách medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou. V uliciach vo Fínsku môžete v tomto období stretnúť maškary so začiernenými tvárami a hlavami previazanými šálom, alebo prezlečené za čarodejnice. Idú žobrať a so sebou nesú násady na metly, kanvice na kávu a mladé vŕbové výhonky. Za koledovanie si zvyčajne vyslúžia malú sladkú odmenu.
Švédsko
Švédi nazývajú Veľkú noc Paskdagen. V každej rodine sa pred Veľkou nocou poriadajú večierky, na ktorých sa maľujú kraslice. Obľúbenou aktivitou detí a mládeže je gúľanie vajíčka. Večer si Švédi zakladajú vatry a púšťajú ohňostroj.
K neodmysliteľnej výzdobe tu patria brezové metly, ktoré majú konce vetvičiek ozdobené farebnými pierkami. Sú to vlastne rozpletené výhonky prútia. Nimi sa odpradávna Švédi šibali. Tradičnými jedlami na Veľkú noc vo Švédsku sú praženica, omeleta, losos, jahňacina a vaječný koňak.
Francúzsko
V celom Francúzsku od Veľkého piatku až do Veľkonočného pondelka nezvonia zvony na žiadnom chráme. Francúzi si tak pripomínajú umučenie a ukrižovanie Krista. Zvony sa opäť rozozvučia až v deň Kristovho vzkriesenia.
Veľká noc je v tejto krajine aj sviatkom čokolády. Čokoláda sa tu konzumuje v akejkoľvek podobe – od vajíčok a zajačikov až po kuriatka a zvončeky. Jedna legenda hovorí, že zvony, ktorý sa na Veľkonočný pondelok vracajú z Ríma, porozhadzujú po záhradách domov čokoládové vajíčka, ktoré deti s radosťou utekajú pozbierať.
Írsko
V Írsku je obdobie pred Veľkou nocou obdobím pôstu a modlitieb. Podáva sa tu pórová polievka a pečená jahňacina. Vajíčka, ktoré tu sliepky znesú na Veľký piatok, sa označia krížikom a každý Ír by na Veľkonočnú nedeľu mal zjesť aspoň jedno takto označené vajíčko. Práve Veľkonočná nedeľa je dňom, kedy Íri vychádzajú do ulíc tancovať. Tancom súťažia o koláče. Rovnako, ako vo Švédsku, aj tu je populárne gúľanie vajíčok. Každá súťažiaci obdrží paličku, alebo lyžičku, a má za úlohu čo najrýchlejšie dokotúlať vajíčko k cieľovému bodu.
Taliansko
Taliani sviatok Veľkej noci nazývajú La Pasqua. Servíruje sa tu angellino, čo je pečené jahniatko. Tento pokrm symbolizuje obetovanie Ježiša na kríži. Podávajú sa tiež vajíčka, ktoré si rozdávali medzi sebou už prví kresťania. Najmä deťom veľmi chutí špeciálny Veľkonočný chlieb vytvarovaný do tvaru koruny a naplnený sladkosťami.
Cyprus
Cyperčania si pred Veľkou nocou kupujú nové oblečenie, najmä však obuv. Na Zelený štvrtok ženy pečú tzv. laounes. Sú to koláče zo strúhaného syra, vajec a mätovej plnky a sú vytvarované do trojuholníkového alebo štvoruholníkového tvaru. Servírujú sa tu tiež koulouria, čo sú maslové koláčiky z mlieka, korenia a cukru a Tyropittes – bochníčky so syrom a sezamovými semiačkami. Tradičným jedlom je tu na Veľkonočný pondelok Faki Xidati – kyslá šošovicová polievka s octom, ktorá symbolizuje Ježiša, ktorý keď si na kríži vypýtal vodu, podali mu špongiu namočenú v octe. Najdôležitejšie bohoslužby prebiehajú v sobotu o pol noci. Cyperčania si do kostola prinesú sviečku a keď kňaz povie „Kristus vstal z mŕtvych“, každý si prinesenú sviecu zapáli.
Obrázky zdroj: pixabay.com; pexels.coom
The post Veľká noc vo svete appeared first on Alinka.sk.