Ktorýsi deň sme mali doma s dcérou debatu o tom, kto vyberiem prádlo z práčky a prišla reč na to, čo je s tým práce. Nuž, to nežila v sociku ako ja a pamätám si ako dnes sobotné pranie prádla. Neviem ako iné čitateľky, ale mňa táto práca bavila, kým som “prala”, tak som stihla ešte aj Lovestory knižky prečítať 
… pretože od práčky sa nemohlo odbiehať, musela som čakať poctivo pri nej. Nuž a tak som sedela pri práčke a čítala, krátila som si čas. Chcete vedieť o tom viac? Tak čítajte ďalej…
Som typické dieťa socializmu, ktoré vyrastalo hrami na dvore s céčkami a guličkami, o ktoré sme sa s kamošmi hrali. Nemali sme mobily, počítače, tablety, domov nás neťahalo nič, pretože v televízori okrem prázdninového vysielania nikdy nič nebolo, a tak sme sa väčšinou túlali po vonku. Mali sme ale aj svoje povinnosti, ktoré sme z nejakého dôvodu, ktorý ani neviem vysvetliť, plnili. Proste sme mali povinnosti podelené medzi súrodencami a nedebatovali sme o tom, kto to spraví, alebo to nespravíme, lebo sa nám nechce. Ja som už v tom veku okolo 15-tich právala prádlo. Nechávali sme si to na sobotu, pretože to bola skutočne práca na celý deň. Už v piatok sme všetko prádlo, ktoré sa za 1-2 týždne nazbieralo, namočili do vane. Pekne sme ho aj triedili, biele pokope, postupne z jedného kraja po druhý sme išli cez tmavšie a tmavšie, a na opačnom konci vane bolo to najtmavšie. Napustila sa voda, aby sa prádlo pekne napilo vody a cez noc sa tam nechalo. Doteraz nerozumiem, prečo sme to robili, či preto, aby sa lepšie opralo, neviem, lebo voda bola studená a nedávali sme do nej žiadny prášok. No, a aby som nezabudla, keď sme prádlo dali do vane, už sa nedalo okúpať v ten deň, alebo sme sa museli osprchovať na tom prádle. No nádhera, čo vám budem hovoriť!
Na druhý deň sa to začalo. V kúpelni 2×2 metre s umakartovým jadrom sme mali velikánsku vaňu a na boku starú ROMO práčku a žmýkačku v tvare valca. Do práčky som napustila horúcu vodu z vodovodu a pridala prášok na pranie. Spustila som práčku a nahádzala som do nej prvú várku bieleho prádla. Práčka to všetko prala asi 8 minút, prádla bolo tak pomenej ako teraz nahádžem do automatickej, ak by som dala moc, práčka by riadne hučala a mohol by jej motor zhorieť. Tam sa proste nedalo klamať, množstvo nepustilo Po dopraní som horúce prádlo musela nejako opatrne vyžmýkať, aby som si neoparila ruky a premiestniť ho do žmýkačky. To bol tiež super geniálny vynález, na spodku mal odtok, ku ktorému som musela priložiť lavór, aby tam mohla odtekať vyžmýkaná voda. Ak som zle vyžmýkala v rukách prádlo, tak voda pretiekla po dlážke. Ešteže sme na zemi mali linoleum No, naloženie prádla do žmýkačky to bola tiež zábava. Musela som to tam ukladať, takže bolo dôležité byť trpezlivý a robiť to dôkladne, pretože v opačnom prípade žmýkačka skákala po kúpelni pri žmýkaní a obúchala všetko dookola. Niekedy som to musela v žmýkačke prekladať aj 3x, kým bolo prádlo riadne napchaté rovnomerne po všetkých stranách. Vodu zo žmýkania som vyliala späť do práčky, pretože sme museli teplou mydlovou vodou šetriť, voda sa vylievala už len pri tmavom prádle, keď sme nevedeli, či je to prádlo špinavé od farebeného prádla, alebo od toľkej špiny. Áno, to prádlo najtmavšie malo smolu, pralo sa vo vode, v ktorej sa predtým pralo to biele prádlo, žiadne vyliatie vody a nová voda na novú várku. (To mi pripomína vtip, ako sa kedysi kúpalo na dedine, v koryte najprv deti, žena a nakoniec chlap – v tej istej vode). Potom prádlo putovalo znovu do vane, kde sa robili nové kôpky, na jednej strane pred praním, na druhej strane po praní, resp. to išlo do nejakých pomocných kýblikov, a čakalo to na vypláchanie. S pláchaním sa čakalo zvyčajne až do ukončenia prania. Musela som znovu napustiť vodu do vane, tentoraz čistú, nie tú, kde sa namáčalo prádlo, a postupne všetko prádlo v nej riadne vypláchať, vyžmýkať v rukách a odložiť na bok. Toto som zopakovala 3x, aby bolo prádlo naozaj riadne vypláchané od mydlovej vody. Do poslednej vody sme dávali aj aviváž. No čo vám poviem, ruky sme mali vypracované riadne No a potom sme to všetko ešte raz žmýkali, aby sme nekvapkali po balkóne s málo vyžmýkaným prádlom. Tá voda zo žmýkania sa ale už vylievala do umývadla. Postupne teda som to prádlo nosila na balkón a povešala na žinky. Mama nám vždy hovorila, že spodné prádlo sa vešia ku oknám, aby susedia nevideli, aké spodné prádlo nosíme 
No a keď už bolo prádlo povešané, mohla som umyť aj kúpelňu, pretože väčšinou to tam bolo ako po vytopení, všade voda, čistá, špinavá, voda z práčky sa hadicou vylievala do vane a stiekla do odtoku, a potom som všetko mohla vyumývať saponátmi a vysušiť.
Ešte by som spomenula takú vymoženosť, akou je automatická práčka a mangel. Áno, aj to sme mali v paneláku, ale chodili sme do práčovne prať na automatickú práčku málo, lebo sa za to muselo platiť… no, neviem, ale určite to stálo porovnateľne s tým, koľko času som strávilila pri tom praní doma. Mangel, to bola iná vymoženosť, chodili sme na ňom mangľovať posteľné prádlo. Vždy sa mi tam páčila tá vôňa, nádherne to tam voňalo mydlom a čistotou. Čo som mala trošku stres, tak aby mi ten mangeľ nevtiahol dnu prsty, ale nikdy sa to nestalo
Tak čo, pobavili ste sa? Možno je to pre vás trošku sci-fi, ale vedzte, že takto sme žili a veľa sme sa pritom naučili, vážili sme si, čo máme, pretože sme toho moc nemali a boli sme si skoro všetci rovní, aj so svojimi povinnosťami.