Na našich stránkach nájdete veľa básničiek i pesničiek s jarnou tematikou. Naučte svoje deti milé verše aj o kvietkoch a stromoch, či o krásach prírody.
Lienka
Lienka malá, ráno vstala,
košieľku si v rose prala.
Vietor silno zafúkal,
košieľku jej roztrhal.
Chrobák
Chrobák svoje deti učí,
behať v zime bez papučí.
“Odjakživa sme tak žili,
chrobák má byť otužilý”.
Svrček
Stojí svrček pred púpavou,
ostošesť jej cvrliká.
Ona kýva bielou hlavou:
“To je krásna muzika.”
Na cestičke roháč
Na cestičke roháč, chrobáčisko rúči,
¦: ani by ste neverili, aký na svet súci.
Na cestičke macko, oriešky si chrumká,
¦: ani by ste neverili, ako pekne brumká.
Na cestičke zajko, uši má on sivé,
¦: ani by ste neverili, ako nimi kýve.
Na cestičke slimák, pomaly si lezie,
¦: ani by ste neverili, že svoj dom unesie.
Muška
Spadla muška do smotánky,
rozbila si kolienko.
Nariekala, bedákala,
že ju veľmi bolelo.
Neplač, muška, nejajkaj,
druhý raz si pozor daj!
A okolo smotanôčky
nikdy viac už nelietaj.
O slimákoch
Chodí slimák po chodníku,
na chrbte ma dom.
Nebojí sa dažďa búrky,
ukryje sa v ňom.
Číta slimák knihy, číta,
hneď si ďalšiu knihu pýta.
Už má tých kníh plný dom,
knižnicu si zriadi v ňom.
Lezie slimák po ceste,
bosý k svojej neveste.
Pýta sa ho pani osa:
„I nevesta chodí bosá?“
***
Nes ma, slimák, nes,
naháňa ma pes.
Už ho čujem jedným uchom,
skryme sa mu pod lopúchom,
len tam chytro vlez!
***
Slimák, slimák, vystrč rožky,
dám ti masla na parôžky.
Ak nevyjdeš von,
podpálim ti dom
a ty zhoríš v ňom.
Pavúk
Ide pavúk po stene,
kým sa Lenka zasmeje.
Ide pavúk po papuči,
kým sa Lenka nerozpučí.
Ide pavúk po stene,
nesie zlaté prstene,
a Lenka sa raduje,
že jej prsteň daruje.
***
Zo striebornej pavučinky,
uplietol si pavúk činky.
Chcel mať svaly ako skaly,
aby sa ho muchy báli.
Každou nohou dvíhal činku,
hravo, ale bez účinku.
Zabudol, že z pavučinky,
činky sú len pre slečinky.
Stonožka
Ja som vaša kamoška,
Rafaela – stonožka.
Raz-dva-tri a hop!
Rafaela má sto nôh.
Mám maličkú hlavičku
a na hlavičke mašličku.
Raz-dva-tri a hop!
Rafaela má sto nôh.
***
Hopsa-rasa, to je krása,
keď stonožka ponáhľa sa.
Medzi trávou, kvietkami,
so svojimi nôžkami.
Ľavá-pravá, ľavá-pravá,
jedna nôžka zaostáva.
Potkla sa o polienko,
rozbila si kolienko.
Ktorá je to och, och, och?
Ktorá je to z toľkých nôh?
Hmyzie divadlo
Letnou sparou unavený
deň keď chcel ísť spať,
do divadla pani osa
hostí bola zvať:
„Ráčte milí, pod javorec
večer prísť všetci,
pobaví nás, rozosmeje,
sršeň vo vreci.“
A keď luna vo tme noci
lúče zmáčala,
chrobač lesa do divadla
svorne kráčala.
Opona sa rozhrnula –
a div divúci,
lienky v tanci vykrúcali
herci-pavúci.
Svrčkovia im vyhrávali
rezko do skoku,
keď sa zrazu čmeliak zjavil
s čmeľou pri boku.
Potom komár na kobylke
sem-tam rajtoval
a vo vreci z pavučiny
sršeň žartoval.
Pri bralisku pod javorcom
bolo veselo,
že sa hosťom ani ráno
domov nechcelo.
Foto: Pixabay